Názov blogov

Dňa 21. júna 2013 sa v skalickej Orlovni konal "zahrievací" večer augustového festivalu Musicfest. Horúci večer započala formácia okolo frontmana Juraja Greššu Junkies. Grunge ako sa patrí? Možno. Nový gitarista Jakub Piskla sa síce necítil vo svojej koži, no nemôže si stále myslieť, že sedí na Čambali. Pódium je pódium. Nikto z kapely nepredstavil členov, predstavím ich aspoň ja v tomto krátkom blogu: Juraj Grešša- gitara a spev, Jakub Piskla- gitara, Alexander Steciuk- basová gitara a Marek Morbacher na bicie nástroje. Kapela by potrebovala trochu vyladiť celkový zvuk. To sa hádam dostaví po debutovom albume, ktorý sa chystajú natočiť už čoskoro. Údajne by mal byť cez leto. Všetci netrpezlivo čakáme, čo to bude za výplod. Po hodinovom gitarovom programe sa na pódiu mihlo sexteto zvané Carpet Cabinet. Funky a minulosť? Pre niekoho možno. Koberec z kabinetu však nečaká, čo bude. A je to fajn. Moderný zvuk, kvalitná produkcia, rytmus švajčiarskych hodiniek. Július Sovič sa s harmóniou pohral bravúrne. Jazzové akordy s vynikajúcim fílingom by málokto čakal od 19 ročného klavíristu, najmä v skladbe od amerického jazzmana Roberta Glaspera Move love. Bicie Mateja Štefíka spolu s basou Dominika Drgoňa fungovali obzvlášť presne. Čím to bolo? Azda zrozumiteľnou komunikáciou medzi nimi, možno profesionalitou a skvelou znalosťou svojho nástroja a žánru, ktorý hrajú. Alebo obidvoma aspektami dohromady. Najciteľnejšie to mali diváci možnosť vnímať v prebranej disco-popovej pesničke Mr. Saxobeat oblečenú do funky-jazzového baloňáku. Metronóm a metronóm. V spomínanom tracku si na svoje prišiel aj kapelník Martin Grňa Chrenko. Precítené teplé tóny tenorsaxofónu prešli do ostro, ba povedal by som, brutálne surovej melódie. Notoricky známy sled 4 tónov opakujúcich sa do „nekonečna“ (ktoré určuje rytmická sekcia) rozhýbal aj ľudí čakajúcich na pivo. A vtedy začala ozajstná zábava. Tancovala celá sála, z pódia sa hrnul groove sťa z černošského filmu a mladíci k tomu nepotrebovali hlavného hrdinu za mikrofónom. Gitarové laidbacky Mateja Nováka sa nikam nedrali, stáli na konci fráz a tak to bolo správne. Nádherne aranžované a až do samého konca vyplnené plochy. Zaujímavé postavenie v kapele má šiesty člen Norbert Blaha. Trúbkou robil pomocníka saxofonistovi a tvorili akúsi detskú dychovú sekciu. Stačilo to. Sólo takmer žiadne, no zdvojovanie a jednoduché obohacovanie melódií bolo na mieste. Plus elektronické prvky tvorené šikovnou krabičkou od firmy Korg kapelu a celý obraz funky posúvajú o pár „hudobných jednotiek“ ďalej. Len tak ďalej! Po inštrumentálnych vystúpeniach prišli na rad aj Djs. RastS spolu s Peszkom zahrali solídny drum´n´bass. Zlomené beaty, zaujímávé zvuky a celková hravosť udržala v pohybe aj rockerov-metalistov, čo aj v dnešnej multi-kultúrno-žánrovej dobe pomerne nezvyklé. Večer ukončil DJ Wook s neagresívnym houseom, občas dubstepom a tiež d´n ´b. Večer to bol podarený, kapely prekvapili a Djs takisto. Vysoký počet návštevníkov ukázal, že klubová scéna v Skalici nezomrela. Pevne verím, že organizátorov úspech nadchol a budú vo svojej činnosti pokračovať.